Dohľadanie sond

Samotné zameranie sondy ak je už spadnutá na zemi je možné s ohľadom na okolný terén iba na obmedzenú vzdialenosť. V praxi sa podarilo zamerať spadnutú sondu na cca 30km v pomerne otvorenom teréne. V ďalšom prípade bolo maximum 3km. Samozrejme hraje rolu aj použité vybavenie.

Ak máme posledné súradnice sondy pred dopadom tak je zameranie o okruhu 3km úplne postačujúce. Presnosť súradníc je dostačujúca a sonda sa nachádza cca v okruhu do 1000m od súradníc získaných tesne nad zemou. Ak sonda po dopade stále vysiela tak konečné zameranie nieje problém.

Pre príklad si popíšeme zameranie skutočnej sondy na príklade. Tu bola sonda naladená už po páde a nebolo možné dekódovať jej polohu. Táto možnosť je možná napríklad u analógových sond KL. 

zameranie1

Na obrázku je znázornené zameranie spadnutej sondy. Nachádzala sa na vrchole kopca takže bolo možné prijať signál aj z pomerne veľkej vzdialenosti. Pre orientačnú polohu postačovalo zameranie z dvoch bodov.

zameranie2

Následne sa muselo vykonať presnejšie zameranie polohy vysielača. Najlepšie je vykonať 3 merania z rôznych miest. V tomto prípade som volil vyvýšené miesta a smer sa zaznačil do máp.

zameranie2a

Po upresnení možnej polohy stačilo nasledovať smer signálu až ku samotnej sonde. Pri menších vzdialenostiach je potrebné utlmiť signál do prijímača buď pomocou pasívneho útlmového článku ale ak stanička ako moja (ICOM IC-R6) obsahuje integrovaný attenulator tak ho je potrebné použiť. 

ATT20
Preto moc nedoporučujem používať pri konečnom dohľadaní antény s veľkým ziskom. Dochádza tak k zahlteniu prijímača a nieje presne možné určiť smer signálu. Dá sa to kompenzovať attenulatorom s pomerne veľkým útlmom alebo výmenou antény za menšiu. Osobne používam 6 prvkovú yagi ktorá sa osvedčila aj pri diaľkovom príjme (500km) a aj pri samotnom priblížení k sonde. Ak sa nachádzam menej ako 500m od sondy tak už dochádza k zahlteniu prijímača aj v mojom prípade. Toto riešim buď zmenou polarizácie antény a ak už nestačí ani to tak zámerným rozladením antény (napríklad rukou).

sonda150311c

Na internete sa dá nájsť veľa návodov na stavbu antén a dokonca je možné postaviť skladané antény. Napríklad základom je 5 prvková yagi ktorá sa dá nadstavcom ľahko zmeniť na 8 prvkovú. Takto si je možné zmeniť zisk podľa potreby.

Ako druhú možnosť uvediem zameranie pomocou GPS súradníc a následného dohľadania pomocou smerovej antény a prijímača.

sonda140311a

Lov začal dekódovaním letiacej sondy z môjho domáceho QTH. Vývoj letu je zobrazený na obrázku.

zameranie5

Posledná dekódovaná poloha bola vo výške 530mnm. Okolný terén je cca 300mnm takže sonda bola cca 230 metrov nad terénom. Tieto posledné súradnice som zadal do GPS a vyrazil na miesto pádu. Zo zvedavosti som zostal stáť skôr aby som si overil či sonda stále vysielala a overil si smer.

zameranie6

Smer sedel. Problémom bol pomerne hustý les a členitý terén. Nebol to ani problém prejsť ale skorej sa jednalo o množstvo odrazených signálov ktoré sa po prechode 5 metrov úplne stratili. Po zopár zmenách smeru som sa dostal mimo les a tam už bola smer signálu jasný.

 sonda140311b sonda140311c

Po cca 200 metroch bola sonda vidieť. Zaujímavé je že na obrázku vyššie sú zaznačené červenou farbou kontrolné zamerania. Modrou farbou je posledná poloha podľa GPS. Nakoniec som zelenou farbou zaznačil kde som našiel ležať sondu. Nachádzala sa cca 250 metrov od posledných súradníc a to pomerne dosť fúkalo.